Čo je dobré pro mozog

Dobré trávenie je pre spokojný život dôležitejšie ako geniálny mozog. Neznámy filozof

Je potrebné si uvedomiť, že každý človek je veľký ekosystém, jedinečný celok, ktorý v sebe a na sebe nosí desaťkrát viac užitočných mikróbov, ako má buniek v tele, a že všetkému, teda mikróbom, telu aj mozgu, musí byť dobre, aby sme sa cítili v pohode, a že tieto zložky od seba nie je možné oddeliť. Takže sa to síce môže zdať čudné, ale je pravda, že mozgu prospieva, keď intenzívne cvičíme až do spotenia, ale keď nemáme v bruchu tie správne baktérie, tak to funguje len spolovice.

Najskôr si povedzme, čo mozgu škodí. Sú to: rany do hlavy, nadmerný stres, ale tiež málo podnetov a z toho vyplývajúca nuda, nedostatok spánku, jednostranná zlá strava, v ktorej chýbajú základné živiny, vitamíny a stopové prvky, nedostatok dobrých vzťahov a z nich vyplývajúci nedostatok pohladkania, rozbitý denný režim (= zaspávanie po polnoci a vstávanie predpoludním) a všetky drogy – od tabaku cez alkohol až po dílermi vychvaľovanú trávu. V neposlednom rade tiež príliš mnoho antibiotík, ktoré zahubia našich malých spolupracovníkov v črevách.

Z toho môžeme odvodiť, čo mozgu prospieva. Je to taká prízemná vec, akou je kvalitná strava. Najlepšie taká, ktorá sa blíži k stredomorskej, v ktorej je dostatok surovín, z ktorých potom vzniká celá slávna mozgová chémia. Ide predovšetkým o sérotonín, ktorý organizmus vytvára z tryptofánu, čo je aminokyselina, ktorú si telo nedokáže vyrobiť, takže ju musí získať z potravy. Jej bohatými zdrojmi sú avokádo, ďalej plesňové syry (niva, camembert, ale predovšetkým olomoucké syrčeky), sardinky, banány, kuracia pečeň.

V strave prospeje mozgu väčšie množstvo vlákniny, takže na jeden rezeň by malo pripadnúť dvojnásobné množstvo surovej zeleniny. Pre celú nervovú sústavu je nevyhnutný prísun vitamínov skupiny B, ktoré sú obsiahnuté predovšetkým v tmavom pečive; prídavok v nejakej forme sušených pivovarských kvasníc nemôže škodiť; nadbytok sa vylúči bez problémov močom, predávkovať sa nemôžete.

Veľmi užitočné je aeróbne cvičenie, ako dokazujú desiatky prác na túto tému, ale tiež cvičenie jemnej motoriky, napríklad hra na klavíri alebo na zobcovú flautu (tu mozgu navyše pomáha hudba); keď to nejde, nácvik písania na klávesnici všetkými desiatimi alebo meditácia sa-ta-na-ma, kedy po šiestich týždňoch pravidelného 20-minutového cvičenia denne prirastajú neuróny v oblastiach dôležitých pre myslenie, cítenie a rozhodovanie, čo je dokázané zobrazovacími metódami. Kto nechce, nemusí sa venovať všetkým duchovným aspektom, stačí, keď ich bude robiť podľa vlastnej skúsenosti a chuti.

Učiť sa ďalší jazyk je vynikajúcim tréningom mozgu pre dnešok a neuveriteľne veľká zásoba mozgovej kapacity na staré kolená. Pri rovnako pokročilej atrofii mozgu v seniorskom veku tí, ktorí ovládajú dva jazyky, vydržia v samostatnom živote bez výraznejších sociálnych prepadov a bez potreby pomoci druhých o päť rokov dlhšie než tí, ktorí vedia len jeden jazyk.