Olympijské hry 2. časť

1.januára 1863 sa v Paríži, v rodine aristokratov, narodil malý Pierre de Frédy, neskôr známy ako barón Pierre de Coubertin. Inšpirovaný návštevami Spojeného kráľovstva a USA, rozhodol sa zlepšiť vzdelávanie vo Francúzsku. Domnieval sa, že súčasťou zlepšení by mala byť športová (telesná) výchova. Aktívny život považoval za dôležitý pre osobný vývoj všetkých, nielen mladých ľudí.

Rastúci medzinárodný záujem o staroveké Olympijské hry, podporovaný v tom čase archeologickými nálezmi v Olympii, primäl Coubertina k vytvoreniu plánu na oživenie Olympijských hier. 23. júna 1894 preto zorganizoval medzinárodný kongres v Sorbone. Práve na tomto kongrese navrhol de Coubertin zaviesť  Olympijské hry. Kongres viedol k vytvoreniu Medzinárodného Olympijského Výboru (MOV). Barón de Coubertin sa stal jeho prvým generálnym tajomníkom. MOV rozhodol, že prvé novodobé Olympijské hry sa budú konať, kde inde, ako v pradávnej kolíske hier, v Athénach. A následne každé štyri roky, vždy v inej svetovej metropole. V roku 1896 sa teda začala nová etapa starovekých gréckych hier.

Prvá olympiáda sa zdala byť úspešnou, ale nasledujúce hry v roku 1900 v Paríži, a potom v r.1904  v St. Luis v USA, boli zatienené medzinárodnými výstavami, ktoré sa konali v tom istom čase. Olympijským hrám sa preto dostalo len málo pozornosti médií. Tento trend sa podarilo zvrátiť na hrách v roku 1906. Olympiáda sa vrátila do Athén. Grécko sa bránilo tomu, aby sa Olympijské hry stávali súčasťou veľkých medzinárodných výstav, preto ponúklo MOV projekt  tzv. „medzihier“, aby sa predišlo prelínaniu hier s výstavami, resp. aby sa Olympijské hry stali tou hlavnou a najdôležitejšou udalosťou pre daný rok. Barón sa tejto myšlienke najprv bránil, ale neskôr sa nechal presvedčiť. Do Athén prišlo vtedy 850 športovcov z dvadsiatich krajín, ale bohužiaľ boli hry aj tak neoficiálne a výsledky športovcov sa nezarátali do historických štatistík MOV. Ďalšie „medzihry“ sa mali konať v roku 1910, ale kvôli politickým nepokojom boli zrušené.  Myšlienka „medzihier“ sa tak vytratila zo sveta.  MOV sa teda vrátil k pôvodnému projektu. Ďalšie oficiálne Olympijské hry sa konali v roku 1908, a môžeme ich považovať za prvé hry, ktoré svojím prístupom k tomuto športovému sviatku, určili trend hrám takým, aké ich poznáme dnes.

Letné hry v roku 1908 sa mali pôvodne konať v talianskej metropole Rím. Organizátorom však skrížila plány erupcia sopky Vezuv. Mesto Neapol bolo z veľkej časti zničené, a preto talianska vláda uprednostnila obnovu infraštruktúry mesta pred Olympiádou. Do procesu výberu dejiska hier sa pôvodne zaangažovali aj mestá Berlín či Miláno, ale podľa MOV bol  napokon ako najlepšia alternatíva vybratý Londýn. Samotné hry potvrdili správnosť rozhodnutia MOV. Prvý raz v dejinách OH bolo toľko potrebných súčastí infraštruktúry umiestnených na jedinom mieste  a účastníci si to veľmi pochvaľovali. V krátkom čase bol v Londýne vybudovaný nový krásny WhiteCity Stadium s celkovou kapacitou 100 000 miest. Jeho súčasťou bola atletická dráha, ale aj plavecký bazén s dĺžkou 100 metrov. V útrobách moderného štadiónu boli aj pódiá pre zápasenie či gymnastiku. Okolo futbalového trávnika bola aj moderná cyklistická dráha. Samotné vybavenie tohto stánku bolo veľmi moderné. Malo množstvo šatní, ale aj obchodíkov a administratívnych priestorov. Práve Londýnske hry v roku 1908 určili smerovanie Olympijských hier, aby sa stali tým najväčším sviatkom a oslavou športu, mierového spolužitia národov sveta a v neposlednom rade aj zdravého a  aktívneho spôsobu života ľudí.

Nabudúce pokračovanie o bezpečnosti na Olympijských hrách...