Adherencia k liečbe

Závažné chronické ochorenia, ako sú hypertenzia, epilepsia, astma a iné, si vyžadujú dlhodobú liečbu. Podľa štatistík však približne polovica liečiacich sa pacientov liečbu z rôznych dôvodov preruší. Pri SM je to až 44 % pacientov.

Aké sú dôvody?

V prvom rade je na vine fakt, že si pacienti, pri prvých náznakoch zlepšenia svojho zdravotného stavu začínajú myslieť, že už niet čo liečiť a už nepovažujú ďalšie užívanie liekov za nutné.

Ale môže to byť aj naopak. Pacient nie je krátko po nasadení liečby spokojný s prvotným výsledkom. Skrátka sa mu nesplnia očakávania, ktoré sú, vo viacerých prípadoch, prehnané.

Ďalším závažným dôvodom, a to hlavne pri pacientoch, ktorý sa liečia injekčným spôsobom, je prostý strach z ihiel. Pri SM to ale nemusí byť len obyčajný strach. Môže to byť napr. neobratnosť končatín - tras rúk, ktorý znemožní podanie injekcie, alebo niet v blízkosti osoby, ktorá by liek – injekciu podala. No aj únava alebo depresia pacienta.

V neposledom rade to môže byť aj komunikačný problém medzi pacientom a lekárom, prípadne špeciálnou sestrou, ďalej je to nedostatok vedomostí o chorobe, liečbe, fyzické postihnutie, poruchy pamäti, psychické problémy a často nežiadúce účinky.

Ako za adherenciu k dlhodobej liečbe sclerosis multiplex bojovať?

V prvom rade musí byť pacient presvedčený, že dlhodobá liečba je naozaj potrebná. Dnes sú k dispozícií rôzne druhy liečiv. Veľa z nich sa podáva injekčne, a to denne. Všetky majú za cieľ redukovať aktivitu ochorenia, to znamená znížiť počet atakov a oddialiť progresiu ochorenia. Ak je jasné, že v priebehu roka má pacient 1-2 ataky a chce dosiahnuť redukciu počtu atakov, aby to zaznamenal, musí sa liečiť prinajmenšom rok. A ak pacient chce zaznamenať zastavenie progresie ochorenia, liečba musí trvať niekoľko rokov.

Treba možno zlepšiť komunikáciu vo vzťahu pacient – lekár. Znížiť tým strach z injekcií, ale aj strach z vedľajších účinkov liečby, pretože nežiadúce účinky bývajú spravidla na začiatku liečby, prvé mesiace a len výnimočne sa prejavujú pri dlhodobom podávaní injekcií.

Určite sa musí pacient naučiť s injekciou zaobchádzať. Preto sa odporúča injekcie podávať čistými rukami do očistenej kože, suchou ihlou, rotovať miesto podania injekcie, injekciu aplikovať pod 90 st.uhlom. Niekedy pomôže pred a po aplikácii priložiť studené ( alebo aj teplé ) gelové vrecúško. Predíde sa tým rôznym kožným nepríjemnostiam.

V tomto článku sme čerpali z prednášky MUDr. Ľubice Procházkovej na nedávnej konferencii sestier pracujúcich v neurológii, o ktorej sme na našich stránkach už písali. A tak náš článok zakončíme rovnako ako pani doktorka svoju prednášku.

-Ešte v roku 1989 C.O.Koop vyriekol už známy citát: „Liek nepracuje u pacienta, ktorý ho nechce užívať“. Je v tom veľa pravdy. Efektívna, hoci drahá liečba často nemá efekt preto, lebo pacient z rôznych dôvodov nie je s ňou spokojný a nedodržiava patričný liečebný režim. Imunomodulačná liečba by mala byť vašim rozhodnutím, na základe dôkladných vedomostí o lieku , jeho účinku , liečebnom režime.

Preto Vás, milí SM-kári, na záver chceme vyzvať, aby ste boli vytrvalí, odvážni a trpezliví. A aj napriek počiatočným neúspechom svoju liečbu nevzdávajte. Výsledok sa celkom isto, skôr či neskôr, dostaví.