Faktom je, že väčšine pacientov dodržiavajúcich liečebný režim nehrozí ťažká invalidita. Malý náhľad do súčasných štatistík - približne 60% pacientov dokáže po 20 rokoch od diagnostikovania ochorenia chodiť úplne samostatne. Približne 20% potrebuje k chôdzi pomôcku - barly alebo palicu a len časť z týchto 20% potrebuje invalidný vozík. Asi tretina všetkých diagnostikovaných prežije svoj život bez akejkoľvek trvalej invalidity alebo zneschopnenia a trpí iba prerušovanými epizódami príznakov, ktoré sú prechodné.
Ochorenie je iba zriedka fatálne a priemerná dĺžka života pacienta s SM je v porovnaní s človekom, ktorý touto diagnózou netrpí, kratšia iba o pár mesiacov. Najčastejšie príčiny smrti sú u oboch skupín rovnaké - ochorenia srdca a ciev (infarkty a mozgové mŕtvice) a onkologické ochorenia.
Predpovedať, ako bude SM prebiehať u konkrétneho pacienta s istotou nevieme. Existujú však určité štatistiky, podľa ktorých ochorenie postupuje miernejšie:
- U žien všeobecne
- Ak sa prvé príznaky objavia pred 40-tym rokom života
- Ak prvý atak postihne zrakový nerv alebo iný zmyslový vnem (vrátane tŕpnuti a znecitlivenia)
- Ak obdobie remisie trvá dlho a ataky nie sú časté
- Ak sa do 5 rokov od nástupu ochorenia neobjaví výrazné zneschopnenie
- Ak sa na MRI objavujú iba malé abnormality (malý počet lézií, stabilný počet lézií)
Je potrebné si uvedomiť, že tieto štatistiky posudzovali pacientov diagnostikovaných pred 20 a viac rokmi, kedy neexistovalo toľko liečebných možností a pacienti sa k liečbe dostávali neskôr, ako v súčasnej dobe.
Napríklad, len počas posledných 5 rokov sa v terapii SM začalo používať hneď niekoľko nových liečiv. Niekoľko ďalších je v súčasnosti v štádiu klinického výskumu. Preto možno očakávať, že tieto štatistiky sa budú meniť a pacientov, ktorí celý život prežijú bez potreby invalidného vozíka, bude pribúdať.
Michaela Barkociová, študentka Farmaceutickej fakulty, Bratislava
Zdieľať na FB
Audia a videa